Štvrtková recenzia (#1): Zaklínač 3: Divoký hon
Vitajte pri novej sérii článkov, v ktorej vás budeme zásobovať recenziami na kvalitné herné pecky. Až na výnimky to budú recenzie pochvalné, keďže nie sme herný server a na zlé hry nemáme čas. :-) Napriek tomu dúfame, že už v tejto a v každej ďalšej recenzii nájdete niečo zaujímavé, čo vám rozšíri povedomie o hrách, ktoré stoja za pozornosť.
Ako prvá prichádza na rad jedna z najočakávanejších hier roku 2015 a jedno z najobletovanejších RPG všetkých čias, Zaklínač 3. Recenzia je z PC verzie, ale väčšina informácií platí naprieč platformami, a autor je fanúšikom predchádzajúcich dielov a RPG všeobecne.
Tretí diel RPG ságy z univerza poviedok a románov poľského autora Andrzeja Sapkowskiho o bielovlasom zaklínačovi Geraltovi stavia na odkaze aj priamych následkoch predchádzajúcich dielov. S trochou zveličenia môžeme povedať, že z druhého dielu si berie telo, z prvého potom dušu. Prečo je to dobre, sa dozviete v jednotlivých úsekoch recenzie.
Otvorený svet tvorí zábavné kulisy
Dej hry nadväzuje na prvý a druhý diel. Geralt už získal späť pamäť, avšak jeho "domovina", sever Kontinentu, sa stala dejiskom vojny - dlhej a krvavej. Navyše sa stále nestretol so svojou femme fatale a prenasledujú ho sny o skorodcére Ciri a Divokom hone, o ktorom už vie, že nejde o obyčajné prízraky, ktoré sa dajú zaradiť do kolónky "magické monštrá". A rovnako ako druhý diel razantne mení hrateľnosť a prostredie, robí tak aj diel tretí, ktorý voči svojmu predchodcovi odhŕňa oponu a uvádza hráča do otvoreného prostredia.
Ide pritom o open-world ako vyšitý, v zásade bez loadingov, iba medzi geograficky vzdialenými miestami sa pohybuje pomocou barličky v podobe okamžitého presunu. Jednotlivé hlavné lokality sú obrovské, spravidla obsahujú divočinu, ešte väčšiu divočinu, pár "dungeonov" a ľudské obydlia. V rámci nich sa dá tiež zrýchlene presúvať, čo tiež často využijete, ale väčšinou si vystačíte so svojím koňom. Kôň vôbec neprekáža, veľmi dobre sa ovláda a kedykoľvek si ho môžete privolať jediným hvizdom. Navyše na neho môžete zavesiť vaky, čím si zvýšite nosnosť (chválime génia, ktorého napadlo, že 2 inventáre - pre kone a Geralta, by boli fakt zbytočné).
Otvorený svet funguje, hoci až na výnimky má hlavne úlohu kulís, ktoré dotvárajú atmosféru vojnou zmietanej krajiny. Nečakajte hlbšiu interakciu, alebo nedaj bože sandbox, či nejaké vznikajúce situácie. Áno, môžete občas vyčistiť usadlosť od monštier, čo do nej vráti život vrátane užitočných kupcov a remeselníkov, ale to je tak všetko.
Okrem questov sa na hernom poli stretnete aj so značkou "?", ktorá signalizuje, že na danom mieste je niečo zaujímavé. Najčastejšie ide o tábory zbojníkov, Miesta Moci (ktoré sú super, pretože vám dávajú skúsenostné body zadarmo), brlohy monštier, ukryté poklady a podobné opakujúce sa príležitosti na preverenie zaklínačských zručností.
To najdôležitejšie na koniec - Geralt sa naučil skákať, plnohodnotne, až to niekedy hraničí s nesmelými pokusmi o parkour. Spoločne so sploštením herného prostredia to znamená oveľa plynulejší a zábavnejší pohyb po svete. Ak si vybavujete otravné skákanie na vopred určených miestach v druhom diele, asi vám dôjde, aký pokrok to znamená. Frustrácia z "choď pod skalu, zamier a stlač tlačidlo, aby Geralt vyliezol - opakuj 10x a cestou naspäť 11x" je zaručene preč.
Súbojový systém konečne správne
Kým herný svet Zaklínača považujem za dobrý v prvom i treťom diele, súbojový systém má odo mňa zelenú jedine v tomto prípade. V jednotke išlo v zásade len o reťazenie úderov a správny výber štýlov, v dvojke o metanie kotúľov, navyše s nezmyselnou nemožnosťou piť lektvary tesne pred bojom, alebo až počas boja. Trojka upravuje súbojový systém z dvojky, zdanlivo len nadrobno, ale výsledný efekt je prekvapivo silný a posúva túto činnosť zo "znesiteľnej nutnosti" do úlohy jednej z najzábavnejších zložiek hry.
V Divokom hone sa je možné kryť, kryť sa protiútokom, útočiť rýchlo, útočiť silno, uhýbať sa, zosielať znamenie, strieľať z kuše a kotúľať sa. Kuša znie možno ako veľká novinka, ale je to skôr barlička pre boj s lietajúcimi monštrami (všetko je ale lepšie ako harpye v dvojke, ktoré po efektnom zletení z neba stratili možnosť voľného pohybu, takže sa miesto letu vlastne len vznášali nad cestami a rovnými plochami). Najväčšou zmenou je úhyb, ktorý je oveľa dynamickejší než odkotúľanie sa z dosahu nepriateľských mečov/pazúrov/papúľ/kúziel. Súboje sú vďaka tomu oveľa dynamickejšie a (zmysluplne) akčnejšie, vďaka čomu sú aj zábavnejšie.
So súbojmi úzko súvisí aj možnosť piť elixíry, na predposlednej a najvyššej náročnosti neodmysliteľné doplnky výživy každého Geralta. Nejde len o to, že ich môžete piť kedykoľvek, pokojne v žiary boja. Dôležité je, že každý elixír stačí vytvoriť 1x, pričom sa vám pri meditácii automaticky tie vypité doplnia za fľašu tvrdého alkoholu, ktorý vám týmto odporúčame v hojnom množstve "kradnúť" a kupovať. Opäť, z otravnej alchýmie elixírov to robí neoddeliteľnú súčasť hry a hlavne vôbec nenarušuje plynulosť súbojového systému.
Keďže sú boje v Zaklínačovi 3 vlastne akčnou rúbanicou, odporúčame hrať s gamepadom.
Technická stránka hry
Grafika a atmosféra sú vynikajúce. Trailerom z pred dvoch rokov sa grafika nevyrovná, ale obhajoba tohto "downgradu" od tvorcov je pochopiteľná a dôležitý je výsledok. Ťažko by ste hľadali krajšie a realistickejšie RPG. Optimalizácia je zvládnutá veľmi dobre, aspoň na PC, ale musíte si dať dobrý pozor, čo a ako nastavujete. Zásadný vplyv na výkon má v zásade len vzdialenosť pre vykresľovanie trávy, kvetiniek a ďalšej zelene, prípadne funkcia Hairworks, ktorá simuluje vlasy a srsť ľudí/zvierat/monštier. Ak máte problémy s výkonom, znížte vzdialenosť foliage na Strednú (Nízka je až veľmi veľký kompromis) a vypnutie Hairworks je, aspoň kým príde optimalizácia, úplnou nutnosťou pre väčšinu hráčov, pretože prepad fps je bohužiaľ extrémny.
Grafický štýl je v podstate totožný ako v druhom diele, takže sa opäť môžete tešiť na extrémne kvalitné modely postáv a tváre so slušnou mimikou, krásne efekty počasia a podarenú vegetáciu.
Klasické esá a malý bonus naviac
Na záver si nechávame krátke zhrnutie, alebo skôr konštatovanie najsilnejších stránok hry. Tie sú rovnaké ako v predchádzajúcich dieloch - ide o questy s dobre vymysleným pozadím, vykreslenie sveta, príbeh a prepracované postavy. Tu sa nič nezmenilo, latka je stále prekliato vysoko a ostatné RPG na ňu len hľadia z úctivej vzdialenosti. Tentoraz je navyše príbeh oveľa osobnejší a to Geraltovi sedí jednoducho najlepšie. Oným bonusom v podnadpise myslíme novú minihru, kartovú hru Gwent, ktorá je oproti otravnému pokru s kockami v predchádzajúcich dieloch zábavná sama o sebe - hneď v prvej krčme sa dostanete k prvému balíku a ďalšie karty a balíky si môžete prikupovať a vyhrávať.
Vzhľadom k tomu, že Zaklínač 3 si berie to najlepšie zo svojich predchodcov a navyše napravuje ich chyby, nemôže byť výsledok iný ako úplne pozitívny. Aby sme uviedli nasledujúce hodnotenia do kontextu, tak prvý Zaklínač by si u nás vyslúžil hodnotenie 9/10, zatiaľ čo Vrahovia kráľov iba 8/10.
HODNOTENIE: 9,5/10
Diskusia