Call of Duty: WWll

Call of Duty: WWll bol očakávaný titul tohto roku pýšiaci sa vyjadreniami ako „návrat ku koreňom“ alebo „nové zadefinovanie zážitku z obdobia druhej svetovej vojny“. Popravde ani jedno z toho sa nepodarilo tak, ako sa na tak obrovský herný počin s obrovským rozpočtom a pod taktovkou vývojárov zo Sledgehammer Games patrí. Ale poďme pekne poporiadku.

Hra hráčov zavedie na najznámejšie bojiská Európy, kde tak nemôže chýbať vylodenie v Normandii, prechod Ardenami, operácia Cobra, oslobodenie mesta Marigny alebo mesto Aachen. Hlavnou postavou je desiatnik Daniels, americký vojak, ktorý čoskoro okúsi hrôzy vojny. Či je ale v hre skutočne tak ponurá a hrozná, o tom by sa dalo polemizovať. Až na niekoľko mrazivých pasáží totiž táto vojna pôsobí skôr ako americký filmový trhák s nezničiteľným hlavným hrdinom a množstvom momentov, kde si aj tí najtolerantnejší hráči povedia, že kaskadérske kúsky sú tu jednoducho cez čiaru.

Umelá inteligencia je až neskutočne tupá, a to na strane spojencov, ako aj nepriateľov. Aj na najvyššej obtiažnosti sa totižto stáva, že vojaci sa netriafajú, protivníci veľmi rýchlo zomrú a ich pohyby na bojisku sú častokrát žalostné. Z trailerov efektne pôsobiace tankové súboje alebo tie letecké v hre majú minimálny priestor a keď si k tomu pripočítame aj lineárnosť kampane a prakticky žiadne motivácie, prečo si hru prejsť znovu, aj na tomto poli zaostáva CoD: WWll za očakávaniami.

Kampaň hry má smiešnych 4-7 hodín podľa toho, akú náročnosť hráči zvolia, takže za vysokú cenu sa dostane minimálny herný čas. Čo na tom, keď je hra graficky úchvatná a optimalizovaná, keď je herný zážitok na jednu z najočakávanejších vojnových hier pre rok 2017 ďaleko za očakávaniami. Rovnaký počet hodín ponúknu iné tituly za oveľa menšiu sumu. Ako námietka môže byť uznesený multiplayer, ktorý síce hru o čosi vyzdvihne, no pri tak obrovskej značke, akou CoD bezpochyby je, sa dĺžka kampane javí ako poriadny výsmech. Posledné herné tituly s týmto označením jednoducho neponúkajú to, čo konkurencia v podobe Battlefieldu.

Ak teda hráčom nestačí herný čas v singleplayeri (čo teda za tie peniaze rozhodne nemôže), môžu sa vyblázniť v multiplayeri. Ak upustíme od akejkoľvek snahy tvorcov spraviť realistickú hru, môžeme sa online hraním baviť naplno. Známe módy ako Team Deathmatch, Capture The Flag, Domination, FFA alebo Kill Confirmed dávajú množstvo možností, ako sa zabaviť. Mapky sú nádherné, ale vo všeobecnosti malé a často aj neoriginálne. Konečne sa ale zapracovalo na oživovacom systéme, takže sa už nestane, že sa hráči zrodia na bojisku v centre diania a bez možnosti zareagovať dostanú headshot a pod. Celkovo je v multiplayeri 5 herných tried – pechota, výsadkári, podpora, ostreľovači a expedičný zbor, pričom majú všetci iné schopnosti, zbrane a atribúty (jeden je rýchlejší, druhý zdrží viac a pod). Nechýba ani možnosť vylepšovať zbrane.

Trošku ironicky pri hre potom vyznieva fakt, že pre mnoho hráčov je tak stále najväčším lákadlom Nazi Zombie mód, obľúbená kooperácia, kde sa snažia ubrániť čo najdlhšie nemŕtvej pliage v nemeckých uniformách.

Takže pre koho vlastne Call of Duty: WWll je? Rozhodne nie pre milovníkov dlhých kampaní. Takisto si ju neužijú ani historický znalci alebo hráči zameraní na realistickosť bojov. Lákadlom môže byť spomínaný Zombie mód alebo krásna grafika. V konečnom hodnotení ale hra nikam značku neposúva a prepadáva základných herných mechanikách, ktoré má konkurencia vyladené lepšie. Je škoda, že v tak vďačnej téme, akou 2. sv. vojna bezpochyby je, došli vývojárom nápady. Hráči si hru možno užijú, ale bude to na krátko a rozhodne nejde o titul, ktorý by čeril hladiny žánru a stal sa niečím, k čomu sa hráči budú po dlhej dobe radi vracať.