Resident Evil 7: Biohazard

Herná séria Resident Evil dala vzniknúť hororovému puzzle žánru, ktorý si obľúbili milióny hráčov po celom svete. Poslednými kúskami ale hra ponúkala čoraz viac akcie a odklon od klasického štýlu odhaľovania miestností, zbierania predmetov a motaní sa dokola pod hrozbou stáleho pohryzenia zombíkmi. Vývojári z CAPCOM si ale povedali, že je treba sériu oživiť, priniesť nové prvky no zachovať pôvodný koncept, ktorý definoval žáner. Resident Evil 7: Biohazard priniesol všetko, čo mal a teší sa pozitívnym recenziám od kritikov, ako aj od hráčov. Pre tvorcov skvelá vizitka a zaslúžené ovácie. Poďme sa bližšie pozrieť na to, čo čaká v post-apo svete tentokrát.

Hlavnou postavou je tentokrát úplne neznámy chlapík Eathan Winters, ktorému uniesli manželku. Únoscami je šialená psychopatická rodina v južnej Amerike, ktorá ju drží na svojom pozemku. Už od začiatku je hráčovi jasné, s akým nebezpečenstvom bude mať dočinenia. Táto ideálna rodinka je ihneď predstavená v tom „najlepšom“ svetle, takže strach začína prúdiť už od prvých minút. Tie si tvorcovia doslova vychutnali a je ich možné hrať aj v deme, ktoré má približne hodinu a ktoré si môžete stiahnuť aj nižšie. Hráči majú v ruke len nôž, s ktorým sa musia pohybovať po dome a skúmať miestnosti, zbierať predmety a bojovať s rodinkou úžasných. Pohľad prvej osoby a stiesnenosť prostredia sú presne to, čo chce každý hororový fanúšik. Na druhej strane je gameplay tak brutálny, že nie je pre slabé povahy, ktoré neznesú násilie, brutálne zábery a ľakačky. Až neskôr totiž hráči nájdu aj strelné zbrane, ktoré ale nezaručia ihneď pocit bezpečia a istoty. Nábojov je v prvých momentoch málo, takže je treba šetriť a plánovať.

Chodenie po dome musí prebiehať po tichu, ale nie je to tak, že by musela mať postava zatajený dych a byť ako muška. Každý z rodinných príslušníkov má svoj rajón, v ktorom je nočnou morou a častokrát aj tým posledným, čo hráči uvidia. Dôjde tak k častým stretom, takže o akciu sa netreba báť. Cestou sa dajú nájsť predmety, ktoré pomôžu v priechode hrou. Lieky, náboje, nožíky, baterky, jedlo – to všetko je treba dobre premyslieť, pretože úložného miesta v batohu je málo a nie je možné brať so sebou všetko. Ak hráči raz niečo vyhodia, už to nie je možné získať. Nájdené predmety sa ale dajú kombinovať. Čo je ďalším faktorom strachu je nemožnosť pauznúť hru pri kombinovaní a prezeraní predmetov. Všetko tak treba robiť za behu.

Dom rodinky Bakerovcov je obrovský a javí sa ako akýsi labyrint, kde hráči budú častokrát blúdiť a dôjde aj na niekoľkonásobné prezeranie tých istých miest len za účelom nájdenia poslednej časti skladačky. Puzzle systém je ale rozvinutý takmer k dokonalosti – predmety je treba hľadať, ale nemalo by dôjsť k zaseknutiu, ako v prvých dieloch, kedy to mohlo trvať aj hodiny. Nie, Sedmička má rýchle tempo a to platí o celom priebehu hry. O tom, ako bojovať proti domu (bude vysvetlené nižšie) sa hráči dozvedia z púšťania VHS kaziet. Na nich sú zachytené prasárny, ktoré rodina vykonávala svojim obetiam. Tvorcovia aj sem vložili kus poriadneho hororového zážitku, pretože hráči sa ocitnú na pozícii obetí. Budú tak všetko sledovať z blízkosti, no na druhej strane im to pomôže vyvarovať sa chýb, ktoré dostali obete pod nôž a pod.

A teraz k vysvetleniu, prečo sa treba báť aj domu. Nebol by to Resident Evil, keby nedošlo k stretnutiu aj s mutantami, ktorých pôvod je častokrát záhadnejší, ako samotný boj proti nim. Dom je obrastený kadejakým slizom, z ktorého bežne vyskakujú rôzne potvory a je tak nutné byť stále na pozore. Hra má nádych Outlastu, Amnesie alebo dokonca Alien: Isolation, no v konečnom dôsledku je to najmä nádych Resident Evil, ktorý konečne využil svoj potenciál z prvých dielov a prináša opäť radosť zo strachu!