RECENZIA: A Plague Tale: Requiem je stredoveká atmosférická paráda
Že mor môže byť aj zábava sme sa už presvedčili v roku 2019, kedy vyšiel vynikajúci herný titul A Plague Tale: Innocence. Stretli sme sa v ňom so súrodencami Amiciou a Hugom, kde práve mladší z dvojice – Hugo – trpí vzácnou chorobou spätou s čiernou smrťou a ich predkami.
Inkvizícia im je po celý čas na stope a nevinné deti sa musia plížiť, riešiť úlohy a zároveň sa snažiť vyliečiť chorobou zasiahnutého mladíka. Priamo na udalosti z jednotky nadväzuje aj úplne nové pokračovanie A Plague Tale: Requiem, ktoré ale začína veľmi pomaly a atmosféricky.
Po hektickom finále prvého dielu tak súrodenecká dvojica zažíva konečne pár okamihov pokoja. Spolu s nimi sa tak pozrieme po okolí, objavíme staré, opustené ruiny alebo sa vydáme na lúčami presvetlené polia.
Ešte lepšia ako prvá hra
O pokračovanie sa opäť postarali vývojári z Asobo Studio, ktorí už v jednotke majstrovsky prelínali svetlejšie chvíle s ťahajúcimi sa podtónmi temnoty, či už z chorobným, alebo ľudským charakterom. Práve na princípe, ktorý im priniesol za Innocence (okrem iného) toľko pozitívnych ohlasov stavajú aj tentokrát. K tomu ale prinášajú rad zmien posúvajúcich hru vyššie, rozširujúc hráčom možnosti, ako si tento podmanivý stredoveký svet užiť ešte viac.
Aj keď hrozba inkvizície úplne nepominula ani po "konečnom" riešení z predchádzajúceho dielu, Amicia sa s Hugom vydá inam. Všetko sa zmení po tom, čo sa Hugovi zdá sen o ostrove v Stredozemnom mori, kde by sa mala nachádzať akási liečivá voda.
Od inkvizície na ostrov fanatikov
Netrvá dlho a práve tam sa presúvame, kde sa duu dostane vrúcneho privítania z jednej prostej príčiny. Obyvatelia sú totiž uctievačmi Hugovej choroby, začnú ho uctievať ako Boha a my sa prvýkrát stretávame s jasne sfanatizovaným ľudom.
Práve odklon k náboženskej komunite je vítanou zmenou, ktorá sa nevzďaľuje svojím podaním od stredovekých nálad, a zároveň vynikajúco rozvíja svet A Plague Tale. Bežný ľud na ostrove trpí na odrezanopsť od zvyšku civilizácie, čo sa prejavilo najmä v spiatočníckom žití.
Hororová atmosféra
Rituály, praktizovanie činností ako predkovia – to všetko vedie k postupnému prerodu na miestami vypätý horor. Aby toho nebolo málo, skrz prostý ľud sa dotkneme aj reinkarnácie a vieru v osud každého jedinca. Spolu s kultom, ktorý obyvatelia ostrova praktizujú, sa postupne vytráca svetlo bežných dní a prichádza poriadna herná temnota.
A práve vo vypätých situáciách si najviac uvedomujeme prácu hercov stojacich za postavami. Konkrétne Charlotte McBurney ako Amicia a Logan Hannan v postave Huga sú jednoducho uveriteľní, ľudskí a skvelo nadabovaní. A čo nepovedia slovne, vyjadria výrazmi tváre. Podprahové správy hráčom, ktoré hre dodávajú hĺbku a robia z nej opäť dielo s presahom herného priemyslu.
Príbehovka, ako sa patrí
Dôkaz, že príbehovky majú vo svete stále svoje miesto, nech príde akokoľvek veľa online strieľačiek alebo MOBA hier. Vzťah brata a sestry navyše dodáva hre nevinnosť v pochmúrnych časoch, ktorá ju ženie dopredu. Netreba zabúdať ani na skvelý hudobný sprievod, ktorý bol už v predchádzajúcom diele bravúrny a Requiem nie je výnimkou.
Popri vzťahovej rovine netreba zabúdať ani na nové mechaniky, ktoré celý stealth systém posúvajú na novú úroveň, rovnako ako aj súbojový systém a vylepšovanie postavy. Pribudli nám nové substancie, ktoré sa v alchýmii zídu ako soľ pri tvorbe nových prostriedkov na eliminovanie nepriateľov, prípadne na ich vlákanie do pasce. Niektoré z nich využijete počas hry viac, iné budú slúžiť len na spestrenie bez väčšieho významu.
Otvorený svet a nádherná grafika
Hra so svetlom, respektíve s ohňom a tmou, je skvelá a prináša rad zaujímavých spôsobov, ako riešiť situácie na ostrove. V ešte väčšej mape ako v jednotke si tak dosýta užijete každú oblasť, kam vás zavedie príbeh.
Poteší aj Hugova schopnosť ovládať potkany, ktoré tak môžu roznášať strach nielen do radov súrodeneckej dvojice, ale pri správnom použití najmä k nepriateľom. Obťažnosť je zvolená tak akurát, aby si na svoje prišli všetci.
Na nižšej obťažnosti je prechod hrou ideálne jednoduchý, aby ste si užili príbeh a nezdržovali sa s prechádzaním jednej časti deja znova a znova. Naopak, v náročnejších módoch si budete musieť všetky zdroje poctivo šetriť, počítať a neustále budete balansovať na hranici prežitia.
V obidvoch prípadoch, či na ľahkej, alebo náročnej obťažnosti, si užijete vedľajšie postavy. Tie budú prichádzať a odchádzať ako budete napredovať v príbehu. Nielen, že vám pomôžu, ale sú aj platnými rozprávačmi príbehu, posúvajú ho dopredu a ukazujú taje ostrova, ktoré by Amicia a Hugo inak neodhalili. Gameplay tak rozširujú plnohodnotne, nepôsobia nútene ani nastrčene a poľahky zapadajú do konceptu A Plague Tale: Requiem.
Záver a hodnotenie
Priaznivci atmosférických hier so skvelým príbehom si tak v A Plague Tale: Requiem rozhodne prídu na svoje. Vyvážený systém stealth prístupu a akcie, či už s kušou, alebo inými zbraňami, príbehu dodáva hĺbku, rieši problémy a posúva dvojicu k zdarnému koncu.
Opustenie inkvizície a vydanie sa na ostrov, kde Amicia s Hugom čelia novej hrozbe v podobe kultu je vítanou zmenou, nenásilne ukazuje stredovek z inej strany a vnáša do deja sviežosť. Práve to sa viacerým pokračovaniam nie vždy podarí, preto je A Plague Tale: Requiem skvelým príkladom toho, ako môže vyzerať prémiový titul, keď tvorcovia dostanú voľné ruky a veria tomu, čo robia.
HODNOTENIE 9/10
Diskusia